Plesová pani a milenec 3. časť

Keď v tom kráčal sebaistým krokom hore poschodím veľ mi pohľadný pán, v stredných rokoch. Prešli ste popri sebe, všimla si si, že on sa jemne pousmial.No tebe sa zovrelo srdce od toľkého vzrušenia. Ešte si to predýchala, ale ako si šla na posledný schod, musela si sa za ním otočiť. To predsa len nie je možné. „Takýto pocit som ešte nemala“... Len si si pomyslela. Ako keby mi niekto dal elektrický prúd do srdca...Nádherné, ten pocit...Bože, prečo ja? A teraz? Tieto myšlienky si nemohla ani povedať. Hrdlo si mala stiahnuté. Až tak veľmi, že si si musela sadnúť do kresla pre hostí na chodbe. Zimomriavky ti prechádzali celým telom od toľkého vzrušenia....
Musela si si posedieť... Inak si nemohla...
Potom si vstala, a šla ďalej. Nie však cestou, ktorou si predpokladala.. Vrátila si sa naspäť...Cesta hore poschodím ti pripadala veľmi vzrušujúca. Ako si sa blížila ku sále, srdce ti búšilo stále viac a viac....Chvíľkami si si myslela, že už to nevydržíš...
Ako si vchádzala do dvier, zbadala si ho. Bol to ON. Koketoval s dámami, flirtoval. Sedel pri stole. Tvojmu oku neuniklo, že jedna z dám má pod stolom natiahnutú špičku topánky smerom k nemu. Prehŕňala si vlasy, krútila s nimi pred ním. Hladila si jemne krk...
„Ona ho chce“. Prebleslo ti mysľou...To predsa len nedopustím..Srdce ti burácalo ako o preteky s časom. Čo hneď spravím? Ja, neskúsená. Ako sa vyrovnám mojim favoritkám o jeho priazeň? Tých nekonečných podozrivých a taktických otázok bolo v tvojej mysli nekonečné množstvo.....
„ Slečna, prosím vás, pozorujem vás dlhší čas“, oslovil ťa jeden z obsluhujúcich čašníkov.
„ Vyzeráte veľmi bledá, nie je vám niečo?“, stále nechápavo hovoril.
„ Nič, nestarajte sa prosím.“ Len si odpovedala a hľadela na neho ďalej.
„ Nemám vám priniesť pohár vody?, spýtal sa, nakoľko cítil o teba veľkú starosť. Asi ten jeho pohľad na teba nebol veľmi vábivý. Ty si však nestratila načisto hlavu. Predsa len, tvoja vypočítavosť bola na mieste.
„ Keby ste mi prosím, miesto vody doniesli dva poháre vína na tácke, bola by som vám povďačná“.
„ K vašim službám, slečna“.
Čašník ako to dopovedal, sa len otočil, a ráznym krokom opúšťal tanečnú sálu.
Po chvíli prišiel celý spotený, v ruke však mal tácku s vínom.
„Prepáčte, že meškám, ale pre vás som vybral to najlepšie víno z pivnice“, sotva dopovedal v nádeji, že ho s tebou vypije.
A ty, nelenila si, a hneď si mu vytrhla tácku z ruky...
„ Ďakujem, pane“. „ Ste veľmi milý a pozorný, ale ďalej budem pokračovať sama“. Sotva si to dopovedala, už si mierila k tomu neznámemu mužovi..
„ Dovolíte, pane, nedáte si so mnou pohárik dobrého vína?“ Oslovila si ho.
„ Je to najlepšie víno tunajšieho podniku, čašník bol preň až dole v pivničných skladoch...“.
Pán sa šibalsky usmial, ale ruku za pohárikom natiahol.
„ Ďakujem vám, smiem sa vás spýtať, na čo si pripijeme?. Žartovne dodal, pričom si si všimla, ako tá koketa, čo ho balila sa na teba pozrela s veľkou nenávisťou. Zlosť jej sršala z očí, tváre, krájať nožom by sa dala...
No ty, ty si sa nezľakla. Práve naopak, ešte ťa to vyburcovalo k tomu, aby si pokračovala ďalej....
Flirtovať si ešte neskúšala, ale teraz, teraz je tá veľká príležitosť a možnosť...to ti tvoje srdce našepkávalo. Možno bolo aj posilnené tou povestnou vypočítavosťou...