Přihlásit se  |  Zaregistrovat
cz Česká republika  / 
dnes má svátek:
Přemysl (3)
Logo
Home  ~  Zamilované povídky  ~  

Plesová pani a milenec 2. časť

Plesová pani a milenec 2. časť
<>
icon 24.04.2021 icon 0x icon 31x
Hudba hrala celkom príjemne. Cítila si sa šťastná. Stoly sa prehýbali od jedla, pitia... Mladý muž ťa zaviedol k stolu, kde sedeli samé dámy. Bol to taký nepísaný zvyk, že pri zoznamovaní sedia muži a ženy osobitne. Ak sa niekto počas večera bližšie zoznámi, a partneri sú si sympatickí, sedia potom spolu do rána. Pre teba to bolo nové, nezvyčajné, ba priam pôsobilo to na teba dojmom vzrušenia.
Vedľa Teba sedela mladá dáma, v tvojich rokoch. Na rukách mala plesové rukavičky, z veľmi jemného bieleho materiálu. Už na pohľad sa ti veľmi zapáčili. Tvár si ovievala japonským vejárom. To v tebe vzbudilo veľkú zvedavosť.
„Milá slečna, smiem sa spýtať, nevedeli by ste mi poradiť, tie doplnky na ples, čo máte, veľmi sa mi páčia....“ Takto si sa pokúsila nadviazať o rozhovor.....
„ Vás nepoznám, ste tu nová, vzbudzujete prílišný záujem..“ začala celkom v nie najlepšej nálade...
Vycítila si, že z nej nič nedostaneš... Ona, ani sa nepredstavila, len jej ľadový pohľad svedčil o tom, že príliš tvojou prítomnosťou nie je nadšená.
Niektoré dámy sa na rozdiel od nej celkom dobre cítili, aj sa dobre zabávali. Nakoniec, vošla do teba zlosť pre toho pána, čo ťa zaviedol na také miesto pri stole, o ktoré prílišný záujem zo strany dám nebol...
Ktovie, pomyslela si si. Možno taká taktika pre nováčikov... Hlavou ti hneď preblesla myšlienka, hľadať si nové miesto...
Pozerala si sa naľavo, napravo...Kde by ešte dalo ísť si sadnúť...
V tom okamihu jedna slečna na druhej strane nečakane vstala, odišla...Ako keby bola s niekým dohodnutá..Tak ti to pripadalo..
Ty, nelenila si a vstala od stola, rýchlym krokom si sa k nej pobrala.
„ Prepáčte, pani, smiem sa vás niečo spýtať?“ začala si konverzáciu.
„ Áno, dieťa, o čo ide?“ Prekvapivo na teba sa usmiala, celkom milo.
„ Rada by som, viete, sadla si na vaše miesto, ak dovolíte...“
„ Ale áno, môžete, ja odchádzam...“
„Prosím, kľudne si sadnite, môj milenec ma dnes odignoroval, tak čo mám robiť?“ začala celkom zhurta, až ťa prekvapila jej úprimnosť a dôverčivosť.
„ Asi ho manželka nepustila“. Len zažartovala a s úsmevom na perách, keď opúšťala tanečnú sálu.
Vzala si si teda svoju kabelku a presadla si.
Súčasťou večierka bol aj bohatý kultúrny program. S množstvom vystúpení rôznych umelcov aj animátorov. Tí sa pomaličky začali zhromažďovať na javisku, ktoré bolo súčasťou tanečnej sály. Cítila si sa chvíľkami ako v divadle. Ten pocit sa ti hlboko zapísal do pamäti. Dobre si sa začala baviť, bolo vidno, že tá zmena miesta ti len prospela.....
Slečny pri tebe sa veľmi dobre cítili, myslím, že tá vzájomná náklonnosť a sympatie boli vzájomné.
Pre teba sa otváral nový svet, svet niečoho nepoznaného, tajomného, vášnivého...
Po vystúpení tanečníkov z miestneho klubu si sa celkom dobre uvoľnila. Hudba začala hrať viedenský valčík. Páni pomaličky pozerali, koho pozvú do tanca. Vstávali zo svojich miest od stola. Niektorí rázne, iní zas nesmelo a váhavo. Ale predsa len... vstali od stola všetci....
Tá tlupa mužov sa priblížila ku tebe. Ty, celá prekvapená od úžasu si sa zasmiala.
„Vážená slečna, smiem prosiť?“ spýtal sa ťa mladý pánko, možno od teba bol starší o 3 roky. Ty si to usúdila podľa jeho výzoru. Bol oblečený v karovanom saku, na krku mal motýlik.
„Áno“. Len si jemne dodala, a hneď si mu ruku podala. On, ako správny šarmantný muž ti ju pobozkal. Tebe sa to veľmi zapáčilo. Vstala si, a šla na tanečný parket.
Prvé kroky, jeho, tvoje.... Valčík si milovala. Tento tanec ťa naučila tvoja babka, nakoľko sama účinkovala vo viedenskej opere ako speváčka. Bola neraz aj primabalerínou, takže vedela, čo sa sluší aj patrí. Len tebe, tento život bol ešte taký neznámy, taký iný.. Predsa len, bol to tvoj prvý tanečný večierok.
Tvoj tanečník bol akýsi pomalý, tancoval neisto. Musela si ho viesť pri tanci. Ktovie, pomyslela si si. Možno sa mu len páčim, a ide mu o to...
Hudba pomaličky dohrávala...
„ Prepáčte, odbehnem si na toaletu“. Povedala si mu a hneď si utekala za záves pri pódiu.
On, ani sa nestačil z toho spamätať. Bol taký prekvapený, že sám nevedel, čo robiť.
Ty si však na tú toaletu predsa len nešla. Šla si dole schodami....
Prišla si ku dverám, a skle si videla mrazivé vločky pomaľované od predvčerajšiej noci. Jemne si dvere otvorila a vyšla vonku.
Mesiac presvetľoval celú krajinu. Bolo to veľmi pekné. Priam až nádherné. Precítila si to až do srdca. Vonku, pri parku si v tieni stromov videla jeden párik. Ona oblečená v tanečných šatách, on, v obleku aj kabáte. Držali sa okolo pása, vášnivo sa bozkávali...Bozky neprestávali, tebe však bola zima. Vošla si dnu, no na ten nadherný pohľad si nezabudla...
V sále hrala hudba, ľudia tancovali. Aj ten tvoj nemotorník, už sa krútil okolo tej dámy, ktorá ti nebola príliš sympatická.
Ako dobre, pomyslela si si. To ale znamená, že niekto z pánov netancuje.... Tvoja vypočítavosť bola aj tvojou vrodenou vlastnosťou. V tom si bola svetová. Vedela si, ako všetko vedieť využiť. Nečudo, však tvoja babka bola primabalerína...
Ako si prechádzala pomedzi stoly, pomedzi tancujúce páry, pohľad sa ti vrhol na jedného mladíka. Bol to pekný chlap. Oči si nechala na ňom. On, trošku nesmelý, ale predsa len... Podišiel k tebe. V ruke mal poháre s vínom..
„ Dáte si slečna?“ spýtal sa váhavo.
„Dám, ale s vami.“ Odpovedala si a na počudovanie on sa veľmi usmieval.
„ Poďte, pôjdeme do inej miestnosti, kde víno servírujem“. Vábivo ťa ťahal von z tanečnej sály.
Prešli ste na vyššie poschodie. Tam bola kuchyňa, spoločenské miestnosti, a miestnosti pre personál.
„Nech sa páči, vojdite dnu“. Otvoril dvere do komnaty a Ty si v nemom úžase videla tú veľkú krásu, akú si dávno užívali možno panovníci. Všetko bolo nádherne, nábytok, posteľ, bytové doplnky.
„ Poďte, sadnite si prosím“. Jeho galantnosť ťa natoľko opantala, že si na chvíľu stratila hlavu.
„ Aké milé, rozkošné“. Utrúsila si. On však nelenil, a usmial sa.
„Dovolíte?“ vzal ti ruku a pobozkal. Pri tom ti hľadel do očí. V jeho očiach si videla odraz svetla sviece, ktorá svietila oproti vám.
Bol to len okamih. Okamih, ten tvoj, možno osudový...
„ Ste tu na dovolenke?“ pokračoval v rozhovore a snažil sa, aby si sa uvoľnila.
„ Áno, som tu s rodičmi na dovolenke, zajtra odchádzame“.
„ Ale verím, že niekedy možno sa sem vrátime, viete sme z ďaleka, mne sa tu páči, možno rodičov prehovorím, a prídeme“. Akosi to dopovedala, vypila si pohár červeného vína do dna.
„ Môžem Vám ešte naliať?“ Jemne utrúsil a už otváral ďalšiu fľašu.
„ Ale už posledný, viete, ja nie som nejako zvyknutá.“ Povedala si už smelším hlasom....
„ Pravé burgundské, ročník 1896“. Také víno mám odložené pre zvláštne príležitosti, a myslím, že vy ste tou zvláštnou príležitosťou“.....
Po tom, ako to povedal si sa zaradovala. Ktovie, možno to bolo tým vínom, možno ťa zasiahol Amor lásky priamo do srdca...
Ale po ďalšom poháriku si vstala a rozplakala sa.
„ Tak vás nechám“. Len dodal a odišiel preč.
Ty, so slzami v očiach si vstala tiež. Ale neodišla.
„ Predsa nemôžem do sály“. Oči rozmazané, tvár nenalíčená. Oproti tebe bol kozmetický stolík so zrkadlom. Však, otvorím ho uvidím...
Bolo tam všetko, čo má správna dáma na líčenie mať. Ktovie, komu patrí.
„Teraz ale patrí mne“, pomyslela si si.....
Nalíčila si sa. Zmena prospela nielen tvojmu telu, ale i duši. Vymenila si si závoj, vejár, aj ostatné doplnky.....
Šla si dole schodmi, keď v tom....
PeopleSTAR (0 hodnocení)
Další příspěvky autora
Motýle nádeje
Prišiel ten čas.. Čas splnených túžob, nádejí, čas večnej lásky... Stali sme sa ...

Tajomstvo dvoch sŕdc
Tajomstvo dvoch sŕdc. Stretli sa dve srdcia. Vôbec to nečakali. Nečakali vlas...

Vzdialené lúče Tvojho srdca.
Tam, v tom nekonečnom priestore. Niekde medzi dvomi svetmi, svojom i Tvojom som ...

TOPlist TOPlist
Stránky PeopleLovePeople používají soubory cookie. (Další informace).