Prvá

PRVÁ


Prvá dáma mala narodeniny. Pozvaní boli ministri, predseda vlády, vybraní poslanci i novinári. A hostia z umeleckého a kultúrneho sveta. Mala guľatý vek, keď sa odchádza do dôchodku. Mala bledozelené šaty s výstrihom a vyhladenú tvár. Vlasy mala zlaté, lesklé a rozpustené.
„No poďte ďalej do mojej komnaty,“ pozvala novinárov.
Po stenách miestnosti boli vyvesené fotografie. Boli obrovské a v zlatých rámoch. Čo ich zdobilo, nikto nevnímal, lebo bol strhnutý ich obsahom.
Počnúc od dverí to boli akty. Najprv spodné prádlo, potom vrchné prádlo, ďalej telo a potom už len časti tela... ba priamo údy.
„Tu som mala sedemnásť.“
Ukázala na nevinnú fotografiu v plavkách. Snímaná však zo zeme smerom hore tak, že pahorok tomu záberu dominoval.
„Bola som slobodná a nedočkavá. Veď viete, v tom veku od toho očakávate viac, než vám vesmír môže ponúknuť. A tu... som so svojím psíkom.“
„Kde?“ spýtal sa jeden novinár zrejme hľadajúc psíka.
„Tu...“ ukázala pani prezidentová. „Veziem sa na ňom.“
„Prečo ste v negližé?“
„Bolo to večer pred spaním.“
Prekvapene na ňu vybafol: „Vy ste spali so psom?“
„Nie. Iba ma niesol do postele.“
„Kto to fotil?“
„Jeden priateľ...“
Novinári na seba žmurkli.
„Poznáme ho?“
„Určite nie. Vtedy som bola ešte obyčajným človekom.“
Ďalšia fotka bola spredu. Jasne presvitalo ochlpenie.
„Moje prvé značkové nohavičky. Fotila som sa sama... trocha amatérske, ale bola taká móda, viete, vtedy sa máloktorá baba holila.“
Novinári jej to uznali.
„A tu sme s manželom. Naše prvé fotky.“
Všetci stuhli. Tváre na fotkách neboli. Iba intímne časti odené zakaždým v inej značke spodného oblečenia.
„S pánom prezidentom?“
„Nie... S mojím prvým mužom, predsa.“
„Ááá... tým básnikom.“
Dáma sa urazila, že na neho zabudli.
„Bol veľmi vhodným objektom pre oko fotoaparátu, ako vidíte. Mal takmer dvadsať centimetrov.“
„Škoda,“ ozval sa jeden úprimný, „že ho nevidieť naživo.“
„On nechcel. Hanbil sa. Celkovo muži s veľkým prirodzením sa dosť hanbia. Je to ako keď má žena priveľké prsia, chápete...“
Pritom predviedla na sebe, čo má na mysli.
„Áno, prirodzene.“
„A tu, priatelia, tu som už v plnej kráse.“
„Koľko ste mali rokov?“
„Osemnásť.“
Ozvalo sa tiahle za-hm-kamie. Potlačovaná túžba. Silný zážitok.
„Aj to ste sa sama...?“
„Nie. V jednej fotoslužbe. Erotickej, pravdaže,“ dodala s úsmevom. Záber zozadu, a priamo do kuchyne. Dole bez, i hore, ako mohli vidieť, v pozadí totiž viseli jej ešte pevné valčeky.
„Ale už poďme na to hlavné. Na tejto fotografii som s manželom... áno, s pánom prezidentom, na dovolenke v Chorvátsku. Bolo búrlivé more, ale to na zábere nevidno.“
Práve vstúpil jej manžel. Mierne si odkašľal, aby na seba upozornil. Mohol však vystreliť z kanóna, nikto by neodtrhol oči od pohlavného aktu.
„Fotil to on. Ja som ležala na ňom. Túto polohu mám najradšej.“
Prezident sa musel postaviť pred obraz, aby si ho všimli.
„Prosím, páni... aj dámy...“ usmial sa na prítomné novinárky. „Obed je pripravený. Nech sa páči.“
„Mohli by sme si to vyfotiť?“ spýtal sa jeden.
„Čo?“
Novinár ukázal rukou na celú miestnosť.
„Toto všetko.“
„Ale samozrejme. Nech sa páči.“
V izbe sa chvíľu blýskalo ako pri búrke. Potom bol ten obed. Kuracie stehná a morčacie prsia. Provensálska omáčka, a k pikantným párkom ruský kaviár. Zapíjalo sa šampanským.