V chatke na povale 1.časť

Našiel som ťa ležať...Voľne, ruku si mala jemne prehodenú cez svoje vlasy. Nádherne sa Ti vlnili... Cítil som vôňu Tvojich pier, vlasov. Mala si dobrý šampón, jemne som usúdil.. No neodvážil som sa Ťa pobozkať. Ešte nie, pomyslel som si. Aby som ťa nezobudil.. Hoci som mal takú túžbu spraviť to... až som sa chvíľkami nedokázal ovládať... Len som Ťa prikryl dekou, čo si mala položenú vedľa seba... Nad posteľou si mala zavesenú veľkú sieť poprepletanú z lana. Veľmi to na mňa zapôsobilo. Začal som mal predstavu, že Ťa hojdám v tej sieti a držím za ruku... Vedľa na nočnom stolíku si mala zapálenú nočnú lampu v tvare glóbusu. Ešte svietila, keď som bol pri Tebe... Asi rada cestuješ, pomyslel som si ticho a neveriac...
Otočil som sa k Tebe. Ruku som položil na Tvoju prikrývku. Na Tvoju hruď. Prstami som jemne zalovil na Tvojom dekolte. Jemne, jemnučko. Tak, aby si nič necítila. Veľmi som ostal vzrušený. Od toľkého šťastia som stratil všetky myšlienky. City premohli môj rozum a ja som už nemohol myslieť. Nádherne si spala. Tlkot Tvojho srdca som tak precitíl, že som mal pocit, ako keby sa nachvíľu zastavil čas. A ako keby som sa ocitol v krajine túžob, v krajine lásky. Zatvoril som oči, a predstavoval som si všetko pekné s Tebou.
Aké nádherné a veľkolepé. Začal sa mi snívať sen. O Tebe. O tom, ako sa spolu prechádzame v záhrade plnej červených ruží. Tie si milovala. Vedel som to, a vo svojich myšlienkach a v náklonnosti k Tebe som to precítil.
Tá chvíľa, čarovná, a neopakovateľná. Lúče slnka prežiarili Tvoju tvár. Len si hlavu trošku pootočila na druhú stranu. Bolo to také nádherné. Ruku som mal na Tvojom tele. Stále. Ten pocit, neopakovateľný. Vzrušujúci a láskavý. Cítil som ťa v každej bunke svojho tela. Štastný, usmiaty.
Pomaly som vstal. Potichu odišiel. Už sa asi prebudíš. Sen sa rozplynul a ostala mi nádej. Prídem, k Tebe? Takto? Budem sa zakrádať. Ako zlodej. Pomyslel som si. Máš dobrý spánok, nič nezistíš.
Uzmierený som sa pobral preč. Do záhrady pred chatkou , kde si bývala.
Všetko tam žilo, kvitlo, voňalo. Nič som necítil. Len vôňu Tvojich vlasov, Tvojich pier.....
Predstava, že začnem Ťa milovať burácala mojím srdcom ako orkán, nedala sa zastaviť. Víchor vášne strhol moje city niekam ďaleko do srdca. Je to také šialené, vzrušujúce a romantické. Ach, pomyslel som si. Stávaš sa žena mojich snov, mojich túžob, a predsa cítim ťa tak blízko a v skutočnosti si mi taká vzdialená.
Stanem sa zlodejom, zlodejom lásky. Táto predstava ma nadchla pre svoje ďalšie konanie.
Počkám. Na ďalšiu noc. Na ďalšiu príležitosť. Nie, nik ma nezastaví. Som rozhodnutý, pevne v sebe, vo svojom srdci.....
Prídem a budem s Tebou....
Teším sa. a veľmi. Pomyslel som si a s radostným srdcom som sa pobral niekam do lesa......