17:45-Stojím tu na zastávke. Pozerám na ľudí, fajčím, počúvam walkman ,ale hlavne čakám.
Práve zastala električka. ľudia z nej vyrazili ako keby vonku pršali peniaze. Každý sa hneď aj rozbehol svojím smerom. Ostal tam sedieť iba vodič, vyzerá riadne znudene, toto povolanie asi nebolo jeho snom a ak aj hej tak určite len veľmi, veľmi detským. Niekedy človeku ide na nervy, tento šibnutý zhon. Najhoršie na tom je ,že keď niekto s týchto šprintérov vidí niekoho stáť, tvári sa ako by sa pred nim roztvorilo samotné peklo. Hoci väčšina z nich si nikoho nevšíma. Irónia je, že keby električka nechodila. ľudia by ostali stáť na tých zastávkach ako figuríny z obchodu. Samozrejme, ak sa niekto trepe na opačný koniec mesta , nepôjde tam pešo, ale väčšinou zostanú stáť aj ľudia, ktorí vystupujú o zastávku ďalej. No strach.
17:55- A máme tu ďalšiu električku a ďalších cvokov. Zapaľujem si ďalšiu cigaretu. Strašný zlozvyk ,ale nepomôžem si chutí my nikotín a tie chemické somariny, ktoré do cigariet pridávajú.
Keď som si ju vyťahoval, zbadal som že už mám len štyri. To nie je dobre. Určite bude meškať. A mne štyri cigarety pol hodinu nevydržia. Prišiel som príliš rýchlo, no doma som sa nudil, a behať po meste a čumieť do výkladov my nejak nesedí. Pozerať na veci, ktoré si aj tak v dohľadnom čase nebudem môcť kúpiť sa my zdá trochu divné. Navyše ja rád chodievam trochu skôr, dalo by sa povedať že je to môj ďalší zlozvyk. Tak tu stojím a čakám. Ako mňa čakanie nerozčuľuje, keď nemám cigarety tak je to horšie, ale nezbláznim sa. Je my totiž jasné, že tie by som nemal ani keby som na nič nečakal.
18:00 -Tak teraz už smelo, môžem povedať, že mešká. Troška sa to tu zmenilo. Pred chvíľkou sem dorazil jeden ,z doplnkov každého väčšieho mesta, Živý dôkaz toho, aké úzke môže mať láska k blížnemu hranice, človek ktorý by mohol robiť turistom sprievodcu, keby bol lepšie oblečený, menej skleslý a vedel by dáky cudzí jazyk. Skrátka žobrák. Sadol si pár metrov odo mňa. Pokojne sa oprel o múr budovy, ktorá stála za zastávkou a čakal tiež. On, ak bude mať šťastie, bude čakať kratšie. Lenže, ak je môj názor na väčšiu časť obyvateľstva tohto mesta správny,
tak tu bude pekelne dlho kým si vižobre prachy na to čučo. Mne jeho príchod tiež trocha pokazil náladu. Nemôžem si zapáliť. Ten scenár ovládam dokonale.Ja si zapálim on príde vytiahne poslednú
dvojkorunu čo má, priateľsky sa na mňa usmeje a spýta sa či mu nepredám jednu cigu. Sem tam sa to zvykne meniť, hlavne požadovaný počet cigariet. Väčšinou to spravím, dokonca zadarmo. Čo už, som strašný ľudomil a ťažko sa my odmieta niekoho kto je na dne. Toto je však špeciálna situácia, teraz čakám a čakať bez cigariet je strašné, navyše on určite nevyfajčí toľko cigariet cez deň ako ja. Z toho všetkého vyplýva , že dneska proste budem sviňa, alebo budem trpieť aj ja. Takže trpím a nefajčím. Nechcem byt sviňa. Prachy odo mňa chcieť asi nebude ,veď ja sám podľa oblečenia pravdepodobne vyzerám tak, akoby keby som mal za chvíľu rozšíriť ich rady.
18:05 Mešká už presne päť minút. To je veľmi tesne blízko k najkratšiemu meškaniu, ktoré trvalo len neuveriteľné štyri minúty a štyridsaťosem sekúnd najdlhšie bolo presne dvadsať minút. Neviem prečo, ale vždy si kontrolujem koľko kto mešká, asi je to nejaká úchylka. Tak, prišla nová električka. Žobrák ožil v túžobnom očakávaní. Z električky vyrazili, ľudia a rýchlo prefrčali okolo žobráka. Nikto mu nič, nehodil. Dalo sa to čakať, ale žobrák si asi tak dlho nahováral, že ľudia sú v podstate dobrí až tomu začal veriť. A tak tam teraz prekvapene ostal stáť.
V tom z električky vystúpila staršia pani. Tá sa neponáhľala, nemohla. Mala totiž na vodítku niečo, čo by sa dalo nazvať psom keby to vedelo štekať a nemalo to veľkosť dobre živeného potkana. Páčil sa mi na nej spôsob akým išla. Išla totiž pomaličky ako pohrebný sprievod ,ale keď som sa na ňu lepšie pozrel, mal som pocit akoby som bol v ňom . Mala šedivý kostým, asi aby jej pristal k tvári. Žobrák na ňu prosebne pozrel. možno dúfal, že človek, ktorý ma súcit s takým bezmocným tvorom ako bol ten pes bude mať súcit aj sním. Ľudia v núdzi ľahko podliehajú sebaklamu. Stará okolo neho prešla ako okolo smetného koša. S odstupom. Pes naňho raz zakvíkal a bolo po paráde. Žobrák na ktorom bolo vidieť, že pozná pár receptov ako spraviť toho odporného psa chutným, to vzdal a sadol si naspäť .Ja som to už nevydržal a zapálil som si. Trocha som dúfal, v to že žobrák bude dosť zronený na to aby sa ešte o niečo pokúšal. Áno, ľudia v núdzi ľahko podliehajú sebaklamu. Žobrák sa postavil a išiel ku mne ,s priateľským úsmevom na tvári. No nič, budem sviňa. Dneska bude mať skrátka zlý deň. Tak a už to máme za sebou a ani to nebolelo. Žobrák odchádza v prstoch mu horí cigareta a ja sa modlím nech nepadne nový rekord v meškaní..
18:21-Padalo nový rekord v meškaní a padla aj moja krabička cigariet. Ak rýchlo nepríde, bude to hrôza. Má totiž moju kreditnú kartu zabudol som si ju u nich keď som tam predvčerom bol. A ja tu nemám ani korunu. Zavolať nemôžem ,nemám kredit. Nevadí mám čas. Film síce začína o siedmej, ale do vtedy je ešte ďaleko takže sa nič nedeje. O pol príde
ďalšia električka a tou už určite príde.
18:30
Električka prišla, ale už v nej nie je toľko ľudí. A ja pomaličky začínam strácať nervy.
Ježiš, načo som kupoval tie blbé lístky tak rýchlo, bankomat je tu blízko. Keby som nebol somár mohol som u načína ďaliu krabičku.
18:45- Kašlem na to, toto už nie je meškanie, ale týranie, idem domov ,keď sa nevie naučiť chodiť presne tak má smolu mne je jedno. A že vraj výročie to sú ale sprostosti. Ešteže som nemal prachy na kvety to už by som tu vyzeral ako totálny blbec. Zvoní my telefón, teda teraz budem asi fakt hnusný nech volá ktokoľvek. Pozerám na číslo No tak toto je teda ozaj vrchol to my volá z domu či čo? Zdvíham to a v duchu si pripravujem naštvaný monológ. Lenže na druhej strane nikto nič nehovorí, a jedine čo s tade počuť je plač. Po nejakej minúte, konečne začali padať aj dáke slová. Počujem dobre, ale mozog ich akosi odmieta spracovávať. Čo mŕtva? Ako mŕtva? Na akom aute? To je blbosť ideme do kina, máme predsa výročie . Položili.
21:00
Mŕtva, mŕtva, mŕtva! Veľa som od tej siedmej toho nenarozmýšľal zato cigariet som vyfajčil dosť. Žiadne rozmýšľanie ani nebude, som si istý. Toto musí byť len sprostý sen a ja sa zobudím, pôjdem tam počkať a ona príde presne o 18 :00 pôjdeme na kávu alebo na čo , a do kina. Bŕ, tu na streche teda riadne fúka. Presne ako som povedal je to len hlúpy sen a ja vo snoch väčšinou padám, a keď už mám dopadnúť tak sa
zobudím. Len dúfam e sa nemýlim, inak bude tam dole strašne zadrbaný chodník . Tak ešte jeden krok a potom už len čakať. Nevadí ja som trpezlivý a teraz mam aj cigarety.
Na druhý deň boli v mestských novinách opísane dve tragédie, ktoré spolu súviseli. Jedna z nich bol mladý samovrah, ktorý skočil zo strechy paneláku ,lebo jeho dievča sa v ten istý deň zabilo v taxíku, taxikár nezvládol riadenie a vbehol do protismeru. Taxikár aj dievča boli na mieste mŕtvy. Mama dievčaťa povedala, že v ten deň išla na taxíku pretože včera mali výročie a ona naň nechcela meškať.
Práve zastala električka. ľudia z nej vyrazili ako keby vonku pršali peniaze. Každý sa hneď aj rozbehol svojím smerom. Ostal tam sedieť iba vodič, vyzerá riadne znudene, toto povolanie asi nebolo jeho snom a ak aj hej tak určite len veľmi, veľmi detským. Niekedy človeku ide na nervy, tento šibnutý zhon. Najhoršie na tom je ,že keď niekto s týchto šprintérov vidí niekoho stáť, tvári sa ako by sa pred nim roztvorilo samotné peklo. Hoci väčšina z nich si nikoho nevšíma. Irónia je, že keby električka nechodila. ľudia by ostali stáť na tých zastávkach ako figuríny z obchodu. Samozrejme, ak sa niekto trepe na opačný koniec mesta , nepôjde tam pešo, ale väčšinou zostanú stáť aj ľudia, ktorí vystupujú o zastávku ďalej. No strach.
17:55- A máme tu ďalšiu električku a ďalších cvokov. Zapaľujem si ďalšiu cigaretu. Strašný zlozvyk ,ale nepomôžem si chutí my nikotín a tie chemické somariny, ktoré do cigariet pridávajú.
Keď som si ju vyťahoval, zbadal som že už mám len štyri. To nie je dobre. Určite bude meškať. A mne štyri cigarety pol hodinu nevydržia. Prišiel som príliš rýchlo, no doma som sa nudil, a behať po meste a čumieť do výkladov my nejak nesedí. Pozerať na veci, ktoré si aj tak v dohľadnom čase nebudem môcť kúpiť sa my zdá trochu divné. Navyše ja rád chodievam trochu skôr, dalo by sa povedať že je to môj ďalší zlozvyk. Tak tu stojím a čakám. Ako mňa čakanie nerozčuľuje, keď nemám cigarety tak je to horšie, ale nezbláznim sa. Je my totiž jasné, že tie by som nemal ani keby som na nič nečakal.
18:00 -Tak teraz už smelo, môžem povedať, že mešká. Troška sa to tu zmenilo. Pred chvíľkou sem dorazil jeden ,z doplnkov každého väčšieho mesta, Živý dôkaz toho, aké úzke môže mať láska k blížnemu hranice, človek ktorý by mohol robiť turistom sprievodcu, keby bol lepšie oblečený, menej skleslý a vedel by dáky cudzí jazyk. Skrátka žobrák. Sadol si pár metrov odo mňa. Pokojne sa oprel o múr budovy, ktorá stála za zastávkou a čakal tiež. On, ak bude mať šťastie, bude čakať kratšie. Lenže, ak je môj názor na väčšiu časť obyvateľstva tohto mesta správny,
tak tu bude pekelne dlho kým si vižobre prachy na to čučo. Mne jeho príchod tiež trocha pokazil náladu. Nemôžem si zapáliť. Ten scenár ovládam dokonale.Ja si zapálim on príde vytiahne poslednú
dvojkorunu čo má, priateľsky sa na mňa usmeje a spýta sa či mu nepredám jednu cigu. Sem tam sa to zvykne meniť, hlavne požadovaný počet cigariet. Väčšinou to spravím, dokonca zadarmo. Čo už, som strašný ľudomil a ťažko sa my odmieta niekoho kto je na dne. Toto je však špeciálna situácia, teraz čakám a čakať bez cigariet je strašné, navyše on určite nevyfajčí toľko cigariet cez deň ako ja. Z toho všetkého vyplýva , že dneska proste budem sviňa, alebo budem trpieť aj ja. Takže trpím a nefajčím. Nechcem byt sviňa. Prachy odo mňa chcieť asi nebude ,veď ja sám podľa oblečenia pravdepodobne vyzerám tak, akoby keby som mal za chvíľu rozšíriť ich rady.
18:05 Mešká už presne päť minút. To je veľmi tesne blízko k najkratšiemu meškaniu, ktoré trvalo len neuveriteľné štyri minúty a štyridsaťosem sekúnd najdlhšie bolo presne dvadsať minút. Neviem prečo, ale vždy si kontrolujem koľko kto mešká, asi je to nejaká úchylka. Tak, prišla nová električka. Žobrák ožil v túžobnom očakávaní. Z električky vyrazili, ľudia a rýchlo prefrčali okolo žobráka. Nikto mu nič, nehodil. Dalo sa to čakať, ale žobrák si asi tak dlho nahováral, že ľudia sú v podstate dobrí až tomu začal veriť. A tak tam teraz prekvapene ostal stáť.
V tom z električky vystúpila staršia pani. Tá sa neponáhľala, nemohla. Mala totiž na vodítku niečo, čo by sa dalo nazvať psom keby to vedelo štekať a nemalo to veľkosť dobre živeného potkana. Páčil sa mi na nej spôsob akým išla. Išla totiž pomaličky ako pohrebný sprievod ,ale keď som sa na ňu lepšie pozrel, mal som pocit akoby som bol v ňom . Mala šedivý kostým, asi aby jej pristal k tvári. Žobrák na ňu prosebne pozrel. možno dúfal, že človek, ktorý ma súcit s takým bezmocným tvorom ako bol ten pes bude mať súcit aj sním. Ľudia v núdzi ľahko podliehajú sebaklamu. Stará okolo neho prešla ako okolo smetného koša. S odstupom. Pes naňho raz zakvíkal a bolo po paráde. Žobrák na ktorom bolo vidieť, že pozná pár receptov ako spraviť toho odporného psa chutným, to vzdal a sadol si naspäť .Ja som to už nevydržal a zapálil som si. Trocha som dúfal, v to že žobrák bude dosť zronený na to aby sa ešte o niečo pokúšal. Áno, ľudia v núdzi ľahko podliehajú sebaklamu. Žobrák sa postavil a išiel ku mne ,s priateľským úsmevom na tvári. No nič, budem sviňa. Dneska bude mať skrátka zlý deň. Tak a už to máme za sebou a ani to nebolelo. Žobrák odchádza v prstoch mu horí cigareta a ja sa modlím nech nepadne nový rekord v meškaní..
18:21-Padalo nový rekord v meškaní a padla aj moja krabička cigariet. Ak rýchlo nepríde, bude to hrôza. Má totiž moju kreditnú kartu zabudol som si ju u nich keď som tam predvčerom bol. A ja tu nemám ani korunu. Zavolať nemôžem ,nemám kredit. Nevadí mám čas. Film síce začína o siedmej, ale do vtedy je ešte ďaleko takže sa nič nedeje. O pol príde
ďalšia električka a tou už určite príde.
18:30
Električka prišla, ale už v nej nie je toľko ľudí. A ja pomaličky začínam strácať nervy.
Ježiš, načo som kupoval tie blbé lístky tak rýchlo, bankomat je tu blízko. Keby som nebol somár mohol som u načína ďaliu krabičku.
18:45- Kašlem na to, toto už nie je meškanie, ale týranie, idem domov ,keď sa nevie naučiť chodiť presne tak má smolu mne je jedno. A že vraj výročie to sú ale sprostosti. Ešteže som nemal prachy na kvety to už by som tu vyzeral ako totálny blbec. Zvoní my telefón, teda teraz budem asi fakt hnusný nech volá ktokoľvek. Pozerám na číslo No tak toto je teda ozaj vrchol to my volá z domu či čo? Zdvíham to a v duchu si pripravujem naštvaný monológ. Lenže na druhej strane nikto nič nehovorí, a jedine čo s tade počuť je plač. Po nejakej minúte, konečne začali padať aj dáke slová. Počujem dobre, ale mozog ich akosi odmieta spracovávať. Čo mŕtva? Ako mŕtva? Na akom aute? To je blbosť ideme do kina, máme predsa výročie . Položili.
21:00
Mŕtva, mŕtva, mŕtva! Veľa som od tej siedmej toho nenarozmýšľal zato cigariet som vyfajčil dosť. Žiadne rozmýšľanie ani nebude, som si istý. Toto musí byť len sprostý sen a ja sa zobudím, pôjdem tam počkať a ona príde presne o 18 :00 pôjdeme na kávu alebo na čo , a do kina. Bŕ, tu na streche teda riadne fúka. Presne ako som povedal je to len hlúpy sen a ja vo snoch väčšinou padám, a keď už mám dopadnúť tak sa
zobudím. Len dúfam e sa nemýlim, inak bude tam dole strašne zadrbaný chodník . Tak ešte jeden krok a potom už len čakať. Nevadí ja som trpezlivý a teraz mam aj cigarety.
Na druhý deň boli v mestských novinách opísane dve tragédie, ktoré spolu súviseli. Jedna z nich bol mladý samovrah, ktorý skočil zo strechy paneláku ,lebo jeho dievča sa v ten istý deň zabilo v taxíku, taxikár nezvládol riadenie a vbehol do protismeru. Taxikár aj dievča boli na mieste mŕtvy. Mama dievčaťa povedala, že v ten deň išla na taxíku pretože včera mali výročie a ona naň nechcela meškať.
PeopleSTAR (0 hodnocení)
© Copyright 2009 - 2020 | provozovatel 5Q, spol. s r.o. | autorská práva